Keď sa povie večierok, pravý Viking si predstaví rozsvietenú Valhallu, potoky omamného vinglöggu, poriadnu dávku mäsa a nejaké tie ženy, čo by povykrúcal v tanci. A verte, či neverte, aj tak bolo.

Posledný decembrový pracovný deň sa zo Záborského 19 rozliehali skutočné bojové pokriky, vôňa pravej (ne)vikingskej kapustnice, hĺbavé myšlienky tých, ktorí mali tú česť a ochutnali naše ťažko napečené medovníčky, ale aj štekot našich bojovných plemien (áno, máme na mysli Frenkiho).

IMG_0813

Naša skromná Valhalla sa už od devätnástej postupne zapĺňala “vernými druhmi”, ktorí hneď vo dverách okúsili silu severského punču a podpísali sa na našu pamätnú tabuľu. Nebolo treba veľa, veď náš škandinávsky mok by zdolal aj troch chlapov ako hora, preto sme druhú várku naberali len veľmi opatrne, aby to ešte všetci v plnom zdraví dožili až k veľkolepému príhovoru Ľuda a Zuzky.

IMG_0881

A ten veru bol veľkolepý, keďže si ho odrečnili priamo na stole za všeobecného potlesku a štrngania možného aj nemožného. Aby to ale naši pocestní z ďalekých krajín zvládli až do skorej rannej hodiny, bolo treba žalúdky niečím naplniť. Preto už po prvých prípitkoch stála rada na kapustnicu až pri dverách. Snáď sa ušla aj Ľudovi, ktorý nad jej varením držal stráž až do neskorej polnoci. Treba uznať, že bola skutočne skvelá, čo sa nedá povedať o našich, už vyššie spomínaných, skromných výtvoroch z vajíčka a múky, zakategorizovaných ako medovníky.

IMG_0732

Opitému Vikingovi však netreba veľa, preto sa niekde po pol noci stratila celá krabička týchto upečených zázrakov a doteraz ju ani Frenky nevyňuchal. Veríme však, že skutočne zasýtila nejaké tie prázdne žalúdky. Amen!

Či už je to tak, alebo onak, jedno je isté. Naša pomaľovaná stena, vytancovaný floor, pripečené zvyšky kapustnice, žiadne klobásy v chladničke a takmer žiaden vystávajúci (pozor, nie zostatkový) alkohol len dokazujú, že sme účel zase raz vikingsky splnili. Neopustil nás starý rok, ale aj my samy a vy s nami! Ďakujeme!

IMG_1051