Študovala organizačnú a sociálnu psychológiu. Práca v San Franciscu ju inšpirovala k výskumu interakcie človeka s prostredím, na ktorom pracovala v Londýne aj v Tel Avive. Dnes pôsobí ako workplace konzultant na Slovensku aj v zahraničí a zaoberá sa tým, ako tvoriť z pracovných prostredí miesta, kde sú ľudia spokojní, produktívni a zdraví. Sadli sme si na kávu s Kristínou Pomothy a tu je výsledok.

Žila a študovala si v prostredí, kde podobné zmýšľanie a celkovo „Design Thinking“ a „System Thinking “ boli kvázi bežné. Existuje však niekto, kto ťa do toho celého tak nejak zasvätil?

Počas stáže a neskôr práce v San Franciscu som stretla ľudí, ktorí pracovali pre úžasne pokrokové firmy. Pracovala som v PR a mala som blízko k startup-om aj veľkým etablovaným firmám. Tam som sa rozhodla zamerať na spoluprácu. Veľké šťastie ma stretlo aj v Londýne, a to v podobe profesora Patricka Humphreys, ktorý je jedným z najznámejších expertov na spoluprácu a organizačné správanie a viedol moju prácu. V škole sme mali laboratórium na testovanie toho, ako funguje tímová spolupráca, akým spôsobom dokážeme zvyšovať medzi ľuďmi interakcie a ako na nás vplýva priestor.

Neskôr som získala polročnú výskumnú stáž v Shoreditch v Londýne. Po dokončení štúdia som si našla prácu na oddelení “Transformation  Advisory“. Robili sme change manažment vo veľkých organizáciách. Takto sa postupne spájali témy, ktoré ma bavia: firemná kultúra, inovácie a pracovné prostredie.

Mala si odjakživa pocit, že chceš celý tento novodobý spôsob myslenia priniesť na Slovensko?

Chcela som riešiť organizačnú psychológiu a chýbal mi domov. Bola som presvedčená, že existuje lepší zážitok z práce, ako to určujú pravidlá zašlých čias korporátneho sveta. Chcela som prispievať k tomu, aby bola u nás firemná kultúra produktívna a zároveň slobodná. Taká, ktorá rešpektuje komplexnosť človeka. Hneď od začiatku mi bolo jasné, že nie som typ človeka vhodný do veľkej korporácie a zistila som aj to, že ak chcem svoju zahraničnú skúsenosť dobre zúročiť u nás, musím počkať. Našťastie v zahraničí sa onedlho objavil “workplace consulting“ ako odvetvie. Niečo vyše roka som ešte cestovala a učila sa. Išlo mi hlavne o to, aby som našla prienik inovačnej oblasti s organizačnou psychológiou.

DSC03941

Čo ťa viedlo k tomu, začať podnikať v podstate sama?

Prácu v korporácii som brala ako dočasnú skúsenosť. Rovnako ma to však neťahalo ani do verejného sektora. Neskôr som sa dostala na stáž do Izraela, kde som sa presvedčila o tom, že typ poradenstva, s akým koketujem, je vec, za ktorú sú ľudia skutočne ochotní platiť. Stretávala som sa so zástupcami investičných a technologických spoločností, aby som spoznala ich ekosystém. Rozprávala som sa s ich klientmi a zamestnancami. Skúmala som fenomén coworking-u, najmä WeWork a ďalšie veľké značky aj menšie komunity. Snažila som sa čo najviac pochopiť, čo bude formovať preferencie mladých ľudí, keď sa rozhodujú, ako chcú žiť a pracovať.

Zaujímalo ma a doteraz ma zaujíma sociálne a fyzické prostredie, v ktorom sa tvorí hodnota. Mladí ľudia chcú robiť veci, ktoré im dávajú zmysel. To je obrovská zmena, ktorá sa z vedomia spoločnosti pretavuje do toho, ako firmy fungujú. Kamoška hovorieva “purpose is the new black“. Mám na šťastie okolo seba ľudí, ktorí to skutočne žijú a tak je pre mňa ľahšie tvoriť kultúry, ktoré ľuďom dávajú väčší zmysel.

Mala si po návrate na Slovensko pocit, že firmy vedia, o čom hovoríš alebo si im musela svoju prácu vysvetľovať?  

Veľakrát sa mi aj dnes stane, že netušia, čo robím. Problém je asi aj v tom, že ešte neexistuje zabehnutá nomenklatúra. Ak poviem romanticky „inovujem vzťahy, kultúru a dizajn pracovných prostredí“, je to vágne. Ak to nazvem technicky “som organizačný psychológ a venujem sa optimalizácií pracovných prostredí“, je to strohé a nedostatočné.

Kedysi fungovalo, že dušu firmy definoval jediný líder, respektíve skupina a formu jediný architekt. Žijeme v iných časoch. Moc je distribuovaná, práca komplexná, zodpovednosť kolektívna, šéfovia menej autoritatívni, informácie dostupné a vzťahy kultivované digitálne. Toto posunuté vedomie pretavujeme do firemných pravidiel. Do povedomia sa dostalo slobodné vyjadrovanie inakosti, zameranie sa na dôveru a autentickosť, reprezentácia menšín, práca kdekoľvek, flexibilná pracovná doba, zdravie na pracovisku a wellbeing, holokracia v organizačnom rozhodovaní a procesoch, agilné tímy a podobne. Poznáme holistické potreby človeka. Máme ich dokonca celkom presne pomenované. Vieme ako sa šíria informácie, a ako vznikajú inovácie. A vieme čoraz viac o ľudskom mozgu. Dokážeme predvídať dopad umelej inteligencie. Sme už len krôčik od toho, aby práca prebiehala v prostredí, ktoré najlepšie zodpovedá tomu, čo je pre nás prirodzené.

Uznali sme, že forma a duša organizácie sú jedno, nedelia sa. To, ako rýchlo sa transformácia na otvorené, zdravé a slobodné organizácie udeje, záleží najmä od uvedomelosti lídrov.

Mnohí z nich sa ešte držia fikcii o akejsi moci a myslia krátkodobo. Ale tí osvietení pochopili, že rola vodcu je najmä zodpovednosť “jesť naposledy“, ako to hovorí môj obľúbený autor, Simon Sinek. Veľmi si takýchto lídrov vážim.

Máš svoj vlastný tím ľudí, s ktorými dlhodobo spolupracuješ?

Mám dvoch kolegov v tíme a pracujem externe s výskumníkmi a s konzultantmi, ktorí sa zaoberajú niektorými konkrétnymi prístupmi. Ide napríklad o dátové analýzyteam coaching alebo agile consulting, ktoré sú čoraz viac využívané. Napríklad banky sa tak naučia fungovať ako malé startupové tímy. Myslím, že niektoré z postupov “agile“ sa používajú aj u vás v Smart Vikings.

Tvrdíš, že predtým, ako začnete meniť prostredie, najskôr zhromažďujete dáta. Ako také niečo vyzerá v praxi?

Najprv sa s vedením venujeme tomu, kam daná firma smeruje, čo je najdôležitejší strategický zámer pre naplnenie jej cieľov. Rozprávame sa o tom, aké má firma hodnoty.

Zbierame kvantitatívne a kvalitatívne dáta. Prebiehajú dotazníkové a senzorické merania. Zbierame dáta o tom, ako sa zamestnanci v priestore pohybujú, ako komunikujú a ako používajú priestor a iné nástroje. Meriame úroveň ich subjektívnej spokojnosti, sledujeme mieru dôvery a otvorenosti a robíme pozorovania pre zaznamenanie iných atribútov kultúry.

Rozprávate sa so zamestnancami aj po tom, čo urobíte želané zmeny a vyvodzujete z ich pocitov závery?

Áno, je to súčasť procesu, ak s tým klient súhlasí. Je dôležité vidieť, ako sa zmenila spokojnosť zamestnancov a spôsob využívanie priestoru. Niekedy na základe výsledkov navrhujeme dodatočné menšie zmeny, či už v správaní alebo v architektúre.

IMG_9910

Sú nejaké základné aspekty fyzického prostredia, ktoré by firma mala mať na zreteli, aby sa v nej zamestnanci cítili dobre?

Žijeme v dobe, kedy sa už bežná komunikácia hierarchie v priestore, kedy šéf sedí izolovaný v rožnej kancelárií, nedajbože kontroluje výkon podľa prítomnosti a rečí, alebo jedným očkom sleduje dianie v priestore z poza sklenenej priečky, nenosí. Open space sa často skrýva za transparentnosť, pri tom je to tiež spôsob, akým sa hierarchia uplatňuje v praxi. Dá sa však nastaviť inkluzívne, zdravo a efektívne, aby slúžil celému spektru rôznorodosti ľudí a rol vo firme. Rovnako ako môže škodiť open space, dokážu byť kontraproduktívne uzavreté kancelárie a chodby.

Ďalšia dôležitá oblasť je identita firmy. Nie som zástanca toho, aby sa vizuálna identita nejak silne prejavovala v priestore. V konečnom dôsledku to môže viesť k tomu, že sa človek, v snahe ustrážiť si svoje vlastné JA, snaží z prostredia ujsť. Naším cieľom je pravý opak.

IMG-2563

Hovorili sme veľa o coworkingových priestoroch. Sú budúcnosťou pracovného prostredia ako takého. Čo si preto myslíš o home office. Má vôbec ešte šancu prežiť?

Home office je len alternatíva, rozhodne nie prevažná forma práce v budúcnosti. Technologický pokrok v budúcnosti eliminuje veľmi veľa pozícií, o ktorých sa to dnes ešte tak celkom nehovorí nahlas. Týka sa to aj kreatívnej práce. Kancelária je miesto pre výmenu informácií, učenie sa a tvorbu nových riešení. To nevzniká v izolácií a preto má coworking veľkú budúcnosť. A aj preto musí pracovisko vyzerať inak, viac spoločensky, niečo ako škola, obývačka a knižnica v jednom.