Je to smutné, ale po dvoch mesiacoch sme usúdili, že nakoniec len tak od seba nezmizne a budeme ho musieť dať dole. Ach.
Aj keď s veľkou nevôľou, raz sme sa s ním museli aj my rozlúčiť. Možno by bolo jednoduchšie nechať ten vianočný stromček v rohu až do budúcich Vianoc (veď predsa február je krátky, Veľká noc prejde rýchlo, leto si ani nevšimneme a HOP! Tichááááá noc je tu zas :)), ale chceli sme mať príležitosť na popracovné kecanie, jedenie a poťahovanie z vodnej, tak sme to nakoniec naveľa-naveľa spojili.
Chvalabohu, už takmer každý sa naučil používať firemný kalendár, a tak sa spoločné priestory našej Valhalličky zaplnili celkom úspešne a hneď, ako nám zapadlo slniečko, padla prvá guľa. Teda, aby som to uviedla na správnu mieru: Zatiaľ, čo sme si mi ostatní spokojne pofajčievali „Fajku mieru“ Ludeno sa statočne namáhal, aby odstránil všetko to preživšie čaro Vianoc a o chvíľu už bola ozdôb plná krabica.
Síce sme sa mu ako správni a poctiví zamestnanci snažili pomôcť, úspešne sa nám darilo vyvolať v ňom dojem, že by sme určite narobili viac škody ako osohu a lepšie bude, ak ostaneme bezpečne usadení na sedačkách okolo vodnej a budeme jeho horlivosť len povzbudzovať. Team-building to však bol skutočne poriadny, ak vezmeme do úvahy, že sme ostali ešte dlho po tom, čo už symbol Vianoc dávno ležal rozobraný v krabici a pripravoval sa na odchod do našej „Secret chamber“ medzi rýle, motyky a schodíky do bazéna, na ktorých využitie už túžobne čakáme.
Do nového roku si ale zjavne berieme dve veľké ponaučenia.
Prvé, nikdy nestavaj stromček, pretože sa, ako sme zistili, záhadne po Vianociach sám od seba nevyparí. A druhé, ak ho už treba dávať dole, prilož ruku k dielu, ak chceš na konci mesiaca odmeny.
Pretože, nepísané pravidlo sa nám potvrdilo: Ľudo a Frenky si usilovnosť pamätajú rovnako ako to, že im dáte najesť!
Teraz sme už však skutočne pripravení privítať Veľkú noc a tešíme sa, kedy zase celý piatok strávime maľovaním vajec, ktoré (ne)bude mať kto upratať. Tak Vikingské.
